My life?Yes.

S písaním tohto príspevku čakám aj kopu hejtov a blbých narážok.No dáko sa cez to prenesiem ako aj doteraz.

Narodila som sa v Banskej Bystrici kde žijem vlastne až doteraz.Bývala som s maminou,otcom a občas k nám domov zašli aj moji nevlastní súrodenci (Boris a Barbara).So staršími súrodencami som si nerozumela tak ako by si súrodenci mali rozumieť.S bratom sme sa stále bili alebo skôr mlátili.Sestra tá ma nikdy tak dáko nezaujímala a ani ja ju.Čiže tú je tu aj zbytočné spomínať jedine načo si pamätám je to že ma raz chytila za nohy a visela som dole hlavou asi 5 minút.Strašne rada som chodievala ku mojej starkej (otcovej mamine) na dedinu kde som strávila takmer celé moje detstvo.Vždy som chodila s kozou na reťazi a s rezňom v ruke sa prechádzať po dedine.Rada som jej pomáhala v kuchyni ale aj so zvieratami.Keď som mala 3 roky moji rodičia sa rozviedli..typické dôvody..Nevera?Chlast?Hádky.Asi tak to dáko bolo..Po rozvode sme sa presťahovali na pár mesiacov ku maminým rodičom čiže k mojim starkým.Po pol roku sme sa presťahovali na Tulsku/Moskovskú ?Wut?Neviem presne.No a tam sme boli asi tak do mojich 6 rokov.Potom sme sa presťahovali na Fončordu kde sme bývali asi 2 roky.Ale kedže mala mamina priateľa tak sme sa presťahovali k nemu na Sídlisko.Keďže som každé ráno vstávala o 4:00 kvôli krasokorčuľovaniu na ktoré som chodila a mala som to dosť blízko.Vlastne ten mamin priateľ je otec mojej sestry.No kedže začal brať drogy a neveril mame odsťahovali sme sa do bytu v ktorom som aj teraz.V tedy som mala asi tak 10 rokov.Cez ten čas čo sme sa neustále sťahovali som chodila aj ku môjmu ocinovi.
Teraz kus k nemu...Mal pizzeriu ktorá mu išla vždy som tam po škole chodievala a robila si s kamarátkami pizze,rada som mu tam pomáhala,atď... no proste mal všetko čo potreboval dokým ho v tedy jeho teraz už EX nestiahla na dno a kvôli nej všetko začalo postupne padať ako domček z karát..od vtedy to s ním šlo dole vodou no ja som to vtedy ešte nevnímala.Začala som to vnímať až po roku-dvoch čo sa s ňou rozišiel a našiel si inú ženu...Bola som u nich doma kedže som tam vždy po škole chodievala a raz keď som prišla bola zohnutá pod gaučom...keď som sa jej spýtala nato čo robí odpovedala mi len "Hľadám naušnice"...nechcela som jej to veriť a keď po hodine odišla do obchodu zašla som sa tam pozrieť no a našla som tam sáčok s bielim práškom dnu.Ocinovi som to povedala a aj ukázala a vyhodil ju.No deň nato ho zastavili policajti aj so stopovým psom ktorý v jeho aute našiel podobný sáčok ktorý si tam ona skryla.Takže asi tak by to bolo k 1. prešľapu ako sa dostal za mreže...po pol roku alebo trištvrte ho pustili vonka..všetko bolo okej,bola som u neho aj na noc,pohoda a tak noa teraz je to tam kde to aj bolo...Zas je medzi 4 stenami a dúfam že tam aj ostane...Pochopte to že keby ho pustia bude sa to stále opakovať no takto sa nad sebou aj zamyslí a začne rozmýšľať...nehovorím že svojho otca nemám rada alebo že ho nenavidím ...to nie! Svojho otca ľúbim..no 3 šancu mu už nedám len tak ľahko...bude si ju musieť zaslúžiť a dokázať mi to že som mu prednejšia ako problémy...stále som počúvala či už na ulici alebo sociálnych sietiach narážky typu: Tvoj otec bol v base?Omg.,Keby mám takého otca ako máš ty hanbím sa za neho." Len pochopte to že zato aký je nemôžem ja...môže si zato sám a následky potom takto znášam ja...no vždy som si to buď nevšímala alebo som si ho zastávala...ÁNO viem sú horšie veci ako je napr. rakovina,...ale toto sú moje pocity.
Viem že ma rodičia vychovávali správne teda aspoň do tých mojich 3 rokoch.No je rozdieľ keď vás vychováva sama mama a bez mužskej podpory...Otcovskú lásku som nepocítila už 10 rokov...Snaží sa mi ju vynahradiť starký no nikdy to nepôjde pretože OTEC je OTEC.Keby nie je starkých fakt neviem kde sme.Pomáhajú nám a neuveriteľne si to vážim.