Miesto pre myšlienky...

Posledný príspevok ktorý som sem pridala bol príspevok o mojom živote.Bol písaný preto aby ste vedeli ako žijem a aký som mala alebo mám život.Nemôžem si sťažovať.Mám rodinu,aj keď niekedy mi je zaťažko si pripustiť že mi otec v rodine chýba.Ako by aj nechýbal?Chýba.A to veľmi.Niekedy by sa zišla taká tá otcovská pomocná ruka..nazvime to dáko tak že by to niekedy potrebovalo "rady" do života aj z jeho strany.Ale to už sem ťahať nejdem..."Miesto pre myšlienky...".To je názov dnešného nočného príspevku.Takéto príspevky sa mi najlepšie píšu v takýto čas kedže práve v tedy sa nad všetkým tak zamýšľam...
Každý ste sa určite aspoň raz cítil dáko tak že ste úplne dole,nálada preč,schopnosť vnímať okolitý svet tiež a vašim "cieľom" je budúcnosť alebo minulosť.V okamihoch sa cítite tak ako keby ste bol jediným človekom na tomto svete či celkovo vo vesmíre...Príjemne hriate spomienky ale aj nepríjemne chladné.S tým sa človek stretáva často.Tým že som ja osobne dosť náladový typ človeka,sa mi tie nálady dosť menia.Dokážu sa zmeniť fakt že aj zo sekundy na sekundu.Nerada to o sebe tvrdím a preto to dosť často zakrývam "úsmevom".Nemyslite si že som taký ten človek ktorý sa vám tu rozpisuje o tom ako nenávidí svoj život,reže sa a nenávidí samú seba.Naopak...
Svoj život milujem pretože je len jeden.
Určite nie je rezanie spôsob ktorým sa všetko vyrieši.Veci zostanú tak ako sú a jedine čo tak pribudnú jazvy ktoré ani nemuseli byť.
Mám sa rada a to veľmi.Každý by sa mal mať rád.Ten kto nemá rád sám seba nie je človek.
Tento príspevok iba využívam nato aby som sa s vami podelila o svoje myšlienky a pocity.Možno to nie je ten najlepší spôsob no dovtedy kým som si nezaložila tento blog písala som si len sama pre seba.Takto sa s vami delím v podstate o svoje skúsenosti a preto som si myslela že keď už sa delím aj o svoje skúsenosti,môžem sa podeliť aj o svoje myšlienky s ľuďmi ktorý to čítajú...
Fakt mám všetko čo potrebujem..okrem úplnej rodiny.Tak to má určite viac ľudí,no nie každý si prechádza tým istým.Jediné čo mi pri takýchto zmýšľaniach pomáha je hudba,zdrap papieru,pero či ceruzka a pohár čaju.Podľa mňa je písanie super spôsob ako sa zamyslieť nad VŠETKÝM,vypíšete sa,poprípade vyplačete a časom sa to vstrebe a všetko bude okej.No nie vždy to funguje.Niekedy sú veci natoľko "rozvité" že sa to tak ľahko nevyrieši a ani tomu nepomôže papier a pero.Niekedy a to dosť často by ste to mali vyriešiť VY a nie vaše myšlienky na papieri.To že všetko hodíte na papier je v pohode no treba niektoré tie veci aj riešiť a konzultovať o problémoch,myšlienkach,pocitoch či náladách buď s rodičmi alebo kamarátmi.Predsa nato sú tu aby vám pomohli.Neviem čím pokračovať pretože všetko čo som povedať chcela som sem vložila.Tento blog je taký môj "zdrap papiera"...END.
xoxo